Európsky zbor pre ochranu osobných údajov (EDPB) vydal v januári tohto roku Pokyny č. 3/2019 na spracovanie osobných údajov prostredníctvom videozariadení, ktoré majú prevádzkovateľom kamerových systémov pomôcť dodržať pravidlá obsiahnuté vo Všeobecnom nariadení o ochrane osobných údajov (GDPR) pri nasadení prístrojov pre optické alebo audiovizuálne monitorovanie. Pokyny kladú dôraz na transparentnosť, informovanosť subjektov údajov a na posudzovanie dôvodnosti a nevyhnutnosti používania kamerového systému k ich sledovaniu.
Na splnenie informačnej povinnosti má slúžiť tzv. “viacvrstvový” prístup. Ako prvá vrstva (“first layer”) je doporučovaná informačná tabuľka umiestnená na dobre viditeľnom mieste ešte pred vstupom subjektu údajov do kamerou snímaného priestoru. Okrem jasne pochopiteľného obrazu (obrázok kamery) by informačná tabuľka mala obsahovať najdôležitejšie informácie, ako je oi. účel sledovania, identifikácia správcu či poučenie o právach subjektu a ďalej odkaz na podrobnejšiu druhú vrstvu (“second layer”) napr. formou QR kódu či webovej adresy alebo informáciu o tom, kde je možné podrobnejšie informácie získať mimo elektronické zdroje (tj. napríklad vo forme listinného letáku).
Pri posudzovaní dôvodnosti a nevyhnutnosti spracovania osobných údajov prostredníctvom videozariadení bude potrebné preukázať, že prevádzkovateľ kamerového systému vykonal tzv. test proporcionality, v rámci ktorého boli dané do pomeru záujmy a práva subjektu údajov a oprávnených záujmov správcu. Ako účel spracovania bude v praxi pravdepodobne najčastejšie uplatňovaný dôvod oprávnený záujem (napríklad na ochranu majetku) a plnenie úloh vo verejnom záujme. Pokyny upozorňujú, že sa u tohto spôsobu spracovania nebude príliš často uplatňovať súhlas subjektu údajov, a to s ohľadom na povahu technológie a na to, že súhlas nemožno využiť vo vzťahoch nadradenosti a podradenosti (typicky zamestnávateľ – zamestnanec). S uvedeným súvisí tiež požiadavka na minimalizáciu údajov a povinnosť využitia menej invazívnych prostriedkov, akými môže byť napríklad oplotenie či bezpečnostný zámok pri ochrane majetku.
Za zásadné oznámenie Pokynu možno považovať obmedzenie doby pre uchovanie kamerového záznamu. Obdobne ako doteraz je možné uchovávať záznam maximálne po dobu potrebnú na splnenie individuálne určeného účelu sledovania. Pokyny však oproti skorším interpretáciám českých súdov a správnych orgánov, kedy bolo možné záznam uchovať spravidla až 14 dní, obmedzujú túto dobu maximálne na 72 hodín, pretože napríklad prípadnú škodu na majetku zistí prevádzkovateľ kamerového systému väčšinou oveľa skôr. Akákoľvek dlhšia doba uchovania záznamu by bola možná len za podrobného a ospravedlňujúceho odôvodnenia. Sprístupniť kamerový záznam niekomu ďalšiemu (typicky polícii) je možné iba pri naplnení zákonného dôvodu pre takéto poskytnutie.
Okrem vyššie uvedeného upravujú Pokyny č. 3/2019 aj ďalšie oblasti a odporúčania, ako sú napríklad zvláštne kategórie údajov či konkrétne práva subjektov údajov.
Európsky zbor pre ochranu osobných údajov, ako autor Pokynov, prispieva k jednotnému uplatňovaniu pravidiel ochrany údajov v celej Európskej únii a tak je možné očakávať, že český národný Úrad pre ochranu osobných údajov bude v budúcnosti pri kontrolách prevádzkovania kamerových systémov práve z týchto Pokynov č. 3/2019 vychádzať.